Chirurgické riziko je spôsob hodnotenia klinického stavu a zdravotného stavu osoby, ktorá sa má podrobiť operácii, aby sa identifikovali riziká komplikácií počas celého obdobia pred, počas a po operácii.
Vypočítava sa na základe klinického vyhodnotenia lekárom a objednania niektorých testov. Na uľahčenie však existujú aj niektoré protokoly, ktoré lepšie usmerňujú medicínske uvažovanie, napríklad ASA, Lee a ACP.
Toto hodnotenie môže urobiť každý lekár, zvyčajne ho však vykonáva praktický lekár, kardiológ alebo anestéziológ. Týmto spôsobom je možné, aby sa každej osobe pred zákrokom venovala osobitná starostlivosť, napríklad požadovaním vhodnejších testov alebo uskutočňovaním ošetrení na zníženie rizika.
Ako sa vykonáva predoperačné hodnotenie
Lekárske hodnotenie vykonané pred chirurgickým zákrokom je veľmi dôležité pre lepšie definovanie toho, aký typ chirurgického zákroku môže alebo nemôže urobiť každý človek, a pre stanovenie, či riziká prevažujú nad prínosmi. Hodnotenie zahŕňa:
1. Vykonanie klinického vyšetrenia
Klinické vyšetrenie sa vykonáva zhromaždením údajov o osobe, ako sú napríklad užívané lieky, príznaky, choroby, ktoré má, a to okrem fyzického zhodnotenia, ako napríklad srdcová a pľúcna auskultácia.
Z klinického hodnotenia je možné získať prvú formu klasifikácie rizika, ktorú vytvorila Americká spoločnosť anestéziológov, známa ako ASA:
- ASA 1: zdravý človek bez systémových chorôb, infekcií alebo horúčky;
- ASA 2: osoba s miernym systémovým ochorením, ako je kontrolovaný vysoký krvný tlak, kontrolovaná cukrovka, obezita, vek nad 80 rokov;
- ASA 3: osoba so závažným, ale nie invalidizujúcim systémovým ochorením, ako je kompenzované srdcové zlyhanie, srdcový infarkt dlhšie ako 6 mesiacov, srdcová angína, arytmia, cirhóza, dekompenzovaný diabetes alebo hypertenzia;
- ASA 4: osoba so zdravotným postihnutím, ktorá ohrozuje život, ako je ťažké zlyhanie srdca, infarkt menej ako 6 mesiacov, nedostatočnosť pľúc, pečene a obličiek;
- ASA 5: nevyliečiteľne chorá osoba bez očakávania, že prežije viac ako 24 hodín, ako po nehode;
- ASA 6: osoba so zistenou mozgovou smrťou, ktorá podstúpi operáciu na darovanie orgánov.
Čím vyšší je počet klasifikácií ASA, tým väčšie je riziko úmrtia a komplikácií po operácii. Je potrebné starostlivo vyhodnotiť, aký typ operácie môže byť pre človeka prínosný a prospešný.
2. Vyhodnotenie typu operácie
Porozumenie typu chirurgického zákroku, ktorý sa bude vykonávať, je tiež veľmi dôležité, pretože čím je operácia zložitejšia a časovo náročnejšia, tým väčšie sú riziká, ktoré môže osoba utrpieť, a starostlivosť, ktorá sa má venovať.
Typy chirurgických zákrokov možno teda klasifikovať podľa rizika srdcových komplikácií, ako napríklad:
Endoskopické postupy, ako je endoskopia, kolonoskopia;
Povrchové operácie, ako je pokožka, prsia, oči.
Chirurgia hrudníka, brucha alebo prostaty;
Chirurgia hlavy alebo krku;
Ortopedické operácie, napríklad po zlomenine;
Korekcia aneuryzmy brušnej aorty alebo odstránenie karotických trombov.
Veľké núdzové operácie.
Operácie veľkých krvných ciev, napríklad aorty alebo krčnej tepny.
3. Posúdenie srdcového rizika
Existujú niektoré algoritmy, ktoré pri vyšetrovaní klinickej situácie osoby a niektorých testoch praktickejšie merajú riziko komplikácií a úmrtia pri nekardiálnych chirurgických výkonoch.
Niektoré príklady použitých algoritmov sú Goldmanov index srdcového rizika, Leeov revidovaný index srdcového rizika a American College of Cardiology (ACP). Pri výpočte rizika berú do úvahy niektoré údaje o osobe, ako napríklad:
- Vek, ktorý je najviac ohrozený nad 70 rokov;
- Anamnéza infarktu myokardu;
- Bolesť na hrudníku alebo angína v anamnéze;
- Prítomnosť arytmie alebo zúženia ciev;
- Nízke okysličenie krvi;
- Prítomnosť cukrovky;
- Prítomnosť srdcového zlyhania;
- Prítomnosť edému pľúc;
- Typ operácie.
Zo získaných údajov je možné určiť chirurgické riziko. Ak je teda nízka, je možné chirurgický zákrok uvoľniť, pretože ak je chirurgické riziko stredné až vysoké, lekár môže poskytnúť pokyny, upraviť typ chirurgického zákroku alebo požiadať o ďalšie testy, ktoré pomôžu lepšie zhodnotiť operačné riziko osoby.
4. Vykonávanie potrebných skúšok
Predoperačné vyšetrenia by sa mali robiť s cieľom preskúmať akékoľvek zmeny, ak existuje podozrenie, ktoré môže viesť k chirurgickej komplikácii. Preto by sa nemali objednávať rovnaké testy pre všetkých, pretože neexistujú dôkazy, že by to pomohlo znížiť komplikácie. Napríklad u ľudí bez príznakov, s nízkym chirurgickým rizikom a ktorí podstúpia nízkorizikový chirurgický zákrok, nie je potrebné robiť testy.
Niektoré z najčastejšie požadovaných a odporúčaných testov sú však:
- CBC: ľudia, ktorí majú stredne alebo vysoko rizikový chirurgický zákrok, s anamnézou anémie, so súčasným podozrením alebo s chorobami, ktoré môžu spôsobiť zmeny v krvných bunkách;
- Koagulačné testy: ľudia užívajúci antikoagulanciá, zlyhanie pečene, anamnéza chorôb spôsobujúcich krvácanie, stredne alebo vysoko rizikové operácie;
- Dávkovanie kreatinínu: pacienti s ochorením obličiek, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, ochorením pečene, srdcovým zlyhaním;
- Rádiografia hrudníka: ľudia s chorobami, ako je emfyzém, srdcové choroby, starší ako 60 rokov, ľudia s vysokým rizikom srdca, s viacerými chorobami alebo tí, ktorí podstúpia operáciu hrudníka alebo brucha;
- Elektrokardiogram: ľudia s podozrením na kardiovaskulárne choroby, anamnéza bolesti na hrudníku a diabetici.
Všeobecne platí, že tieto testy sú platné 12 mesiacov, bez nutnosti opakovania v tomto období, avšak v niektorých prípadoch môže lekár považovať za potrebné zopakovať ich vopred. Niektorí lekári môžu navyše považovať za dôležité objednať si tieto testy aj u ľudí bez podozrenia na zmeny.
Pre niektoré zložitejšie typy chirurgických zákrokov alebo pre ľudí s podozrením na srdcové choroby je možné objednať si ďalšie testy, napríklad záťažový test, echokardiogram alebo holter.
5. Vykonanie predoperačných úprav
Po vykonaní testov a vyšetrení môže lekár naplánovať zákrok, ak je všetko v poriadku, alebo môže poskytnúť pokyny, aby sa riziko komplikácií pri zákroku čo najviac znížilo.
Takto môže odporučiť vykonať ďalšie špecifickejšie testy, upraviť dávku alebo zaviesť nejaké lieky, posúdiť potrebu korekcie funkcie srdca, napríklad srdcovou chirurgiou, napríklad vedenie nejakej fyzickej aktivity, chudnutie alebo prestať fajčiť. .
Bola táto informácia nápomocná?
Áno nie
Váš názor je dôležitý! Sem napíšte, ako môžeme vylepšiť náš text:
Nejaké otázky? Kliknutím sem získate odpoveď.
E-mail, na ktorý chcete dostať odpoveď:
Skontrolujte potvrdzovací e-mail, ktorý sme vám poslali.
Tvoje meno:
Dôvod návštevy:
--- Vyberte si dôvod --- ChorobaŽite lepšiePomôžte inej osobeZískajte vedomosti
Ste zdravotnícky pracovník?
NieFyzikFarmaceutický sestrička Výživový poradcaBiomedicínskyFyzioterapeutKozmetička Iné
-o-que--quando-fazer-e-como-funciona.jpg)
